História inštitucionálne organizovanej vedy a výskumu v tejto oblasti sa oficiálne začala 28. decembra 1924 založením Československé akademie zemědělské (ČAZ) v Prahe. Naplnila sa snaha osvietencov mnohých generácií od 18. storočia o kreovanie učenej spoločnosti s orientáciou na tvorbu a využívanie aktuálnych výsledkov bádania pre efektívny rozvoj poľnohospodárstva. Pri vzniku akadémie bola rozhodujúca úloha jej jednomyseľne zvoleného prvého predsedu – Slováka, Dr. Milana Hodžu, ministra poľnohospodárstva prvej Československej republiky, v úzkej súčinnosti s vedeckou a hlavne osvetovou činnosťou českých profesorov J. Stoklasu a B. Erbena. ČAZ bola po švédskej a francúzskej akadémii treťou najstaršou v Európe. Priamou inšpiráciou vzniku akadémie pre jej zakladateľov boli hospodárske a demografické zmeny vidieka vo vyspelom zahraničí vo vzťahu k rastu rastlinnej a živočíšnej produkcie pre potreby rozvíjajúceho sa priemyslu. Podľa Milana Hodžu akadémia nie je umelým útvarom, ale vývojovou nutnosťou pre zakotvenie nášho poľnohospodárstva na bezpečnej pevnine vedy. Akadémia nechce byť spoločnosťou, ktorá je odtrhnutá od života. Musí byť spojená s praxou, aby z nej čerpala veda a z vedy zase prax. Myšlienka zakladateľov je plne aktuálna aj v súčasnosti. Zakladatelia jednoznačne chápali ako organickú súčasť rozvoja poznania aj poľnohospodárske školstvo, ktoré spolu s „pokusníctvom“ potrebuje svoj samostatný život a slobodu vývoja v prospech zabezpečenia zdrojov užitočných produktov pre zdravú spoločnosť a produkciu. To je len výber z ich pôsobenia platný aj dnes.